Náučný chodník Údolím rieky Slatina

 

Rieka Slatina nad Zvolenom vytvorila v sopečných horninách cca 12 km dlhý prielom so skalami a suchomilnými spoločenstvami dubov, orchideí, motýľov a iného hmyzu. Pod nimi sa v úzkom údolí uchovali lesy, mokrade a mokré lúky s kriticky ohrozenými druhmi rastlín aj živočíchov. Veľmi cenná je aj vlastná rieka so skalným dnom, ostrovčekmi, mŕtvymi ramenami, skalným brehmi a s bohatou vegetáciou brehových porastov vŕb s jedincami 100 – 200 ročných jelší. Viacero lokalít je významnými biocentrami a biokoridormi, rieka samotná je biokoridorom regionálneho významu. Najväčšou hodnotou údolia Slatiny, ktorým vedie náučný chodník, je rozmanitosť prírodne cenných a pritom ľudskou činnosťou málo narušených biotopov. Celoslovenský význam majú najmä lokality Krpele, Veľká zákruta, Ľubica – Prosisko a Sitárka.

V minulostí územie trikrát odborníci navrhovali zaradiť do zoznamu území európskeho významu Natura 2000, pretože sa tu nachádza 17 typov biotopov európskeho a národného význam. Plány na ochranu územia, ale aj využívanie okolitých lesných a poľnohospodárskych pozemkov sú blokované kontroverzným, viac ako 60 ročným plánom na výstavbu priehrady na úžitkovú vodu. Priehrady by okrem vzácnych prírodných lokalít mala zatopiť aj dedinu Slatinka s 625 ročnou históriou.

Značený chodník vás prevedie časťou údolia – od ústia rieky Slatina do vodnej nádrže Môťová do dediny Slatinka a späť. Chodník vedie prevažne v nenáročnom teréne popri rieke, má približne 6 km. Jednotlivé stanovištia sú označené tabuľkami na dobre viditeľnom mieste. Každá tabuľka v teréne má číslo a príslušný text je uvedený v Sprievodcovi, ktorý je v tlačenej podobe dostupný v informačnom centre vo Zvolene, v ekocentre v Slatinke a v kancelárii Združenia Slatinka vo Zvolene, príp. v pdf verzii TU

 

Zoznam stanovíšť náučného chodníka Údolím rieky Slatina

Stanovište č. 1 – Krpele

Pri ústí Slatiny do vodnej nádrže Môťová vznikol zaujímavý biotop s takmer stojatou vodou a bohatou mokraďovou vegetáciou. Môžeme tu nájsť vzácne ostricové porasty tvorené ostricou trsnatou a aluviálne lúky s výskytom korunkovky strakatej. Na lúkach a bývalých pasienkoch nad riekou kvitnú koncom jari okrem iných zástupcov suchomilnej flóry i vstavače obyčajné. Za potravou sem zaletujú alebo tu hniezdia rôzne druhy vtákov, napr. rybárik riečny, bocian čierny či močiarnica mekotavá. Vlhké prostredie je útočiskom pre ohrozené plazy a obojživelníky, napr. pre užovku obojkovú a užovku fŕkanú, ropuchy, skokana zeleného a hnedého. Krpele sú mokraďou národného významu, jedinou tejto hodnoty v okrese Zvolen. Majú hodnotu prírodnej rezervácie s rozlohou asi sedem hektárov.

Stanovište č. 2 – Brehové porasty rieky Slatiny

Údolie rieky Slatiny na úseku medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou je jedným z posledných zachovalých stredohorských údolí s meandrujúcou riekou v strednej Európe. Brehové porasty rieky Slatiny sú ukážkou zachovalých porastov tvorených prevažne jelšou lepkavou. V brehových porastoch Slatiny môžeme dodnes nájsť stromy staré viac ako 200 rokov s mohutnými koreňmi ktoré pravidelne na jar odolávajú ľadovým kryhám. Ich špecifikom je tiež schopnosť viazať vzdušný kyslík vo svojich koreňoch, vďaka čomu dokážu prežiť aj obdobia záplav pri vyšších stavoch vodnej hladiny.

Stanovište č. 3 - Veľká Zákruta

V mieste veľkého meandra - zákruty rieky Slatiny nájdeme bralnatý sutinový les na andezitoch, ktorý postupne prechádza k rieke. Tu je niekoľko mŕtvych ramien so starým jelšovým porastom, aké sa na Slovensku zachovali už málokde. Na pravom brehu rieky na systém mŕtvych ramien nadväzujú zvyšky vyše 150 rokov starých dubových porastov, na ľavom brehu sa nachádzajú mokrade tvorené prameniskami a jarkami s mladými porastmi jelše lepkavej. Podobne kombinované biotopy v stredohorských podmienkach na Slovensku nenájdeme. Hniezdi tu niekoľko desiatok druhov vtákov, vrátane ohrozených druhov ako sú škovránok stromový, muchárik bielokrký, strakoš červenochrbtý alebo krutohlav hnedý. V mŕtvych ramenách Slatiny nachádzajú priaznivé podmienky pre svoj život obojživelníky, vrátane salamandry škvrnitej a mloka bodkovaného.

Stanovište č. 4 - Rieka Slatina

Rieka Slatina pramení vo Veporských vrchoch neďaleko osady Vrchslatina vo výške 930 m. n. m. a po cca 55 km, kedy sa do nej vlieva 55 menších potokov a jarkov, ústí do Hrona pod Zvolenom. Slatina je tokom podhorského charakteru s pestrou morfológiou koryta, so striedaním prúdivých, pomaly tečúcich a hlbších častí. V celom toku Slatiny bolo zaznamenaných 33 druhov rýb patriacich do 11 čeľadí a z kruhoústnic kriticky ohrozená mihuľa ukrajinská. Z ohrozených druhov rýb sa tu vyskytujú napríklad pĺž zlatistý, čerebľa obyčajná, ploska pásavá, mrenica stredomorská a mieň obyčajný.

Stanovište č. 5 – Dedina Slatinka

Dedina Slatinka leží na rieke Slatine východne od Zvolena. Prvý raz sa spomína v r. 1388 ako Zalathna. Podľa legendy ju založili dvaja rybári, Beňo a Necpal. Ešte v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia tu žilo asi 250 obyvateľov. V tom čase už vznikali plány, že v údolí rieky Slatiny bude stáť vodné dielo Slatinka, ktoré by dedinu pochovalo pod hladinou. Od tej doby sa kvôli plánovanej priehrade nepovoľovala výstavba nových domov, ani rekonštrukcia starších. Postupne bola zrušená vlaková zastávka aj autobusové spoje, miestna škola, lekár, knižnica aj obchod, predtým samostatná obec Slatinka bola pričlenená k susednej Zvolenskej Slatine. Dnes je väčšina domov v dedine vo vlastníctve štátu. Pôvodní obyvatelia boli v rokoch 2000 až 2001 presídlení do nájomných domov a bytov do Zvolenskej Slatiny. Napriek tomu sa mnohí rodáci aj ďalší ľudia nevzdávajú nádeje na jej znovuoživenie, o dedinu sa starajú a každoročne organizujú komunitné akcie aj pre verejnosť.

Stanovište č. 6 – Lesná vegetácia

V údolí rieky Slatiny tvoria lesy dominantnú skupinu rastlinných spoločenstiev. Z lesníckeho hľadiska sú to prevažne lesy hospodárske a len menšia časť na strmých svahoch patrí medzi lesy ochranné. Dominantné sú dub zimný, hrab obyčajný, buk lesný, javor horský a mliečny, lipa malolistá. Pozdĺž rieky Slatiny sa zachovali fragmenty lužných jelšových lesov. Rôznorodé lesné spoločenstvá vytvárajú priaznivé podmienky pre výskyt mnohých druhov živočíchov, okrem diviakov, srncov či jeleňov je možné zazrieť kunu skalnú, rysa ostrovida, vzácne územím prechádzajú veľké šelmy ako vlk dravý a medveď hnedý. Cenné sú suché teplomilné dubové lesy, ktoré sa nachádzajú vo Veľkej zákrute, nad dedinou Slatinka a v lokalite Pyramída – Skalky. Duby mohutných rozmerov sú významné aj z hľadiska výskytu ohrozených druhov hmyzu, ako napríklad roháč veľký, rozličné druhy fúzačov a krasoňov.

Stanovište č. 7 – Budúcnosť územia

V údolí rieky Slatiny na úseku nad existujúcou priehradou Môťová po obec Zvolenská Slatina je od r. 1954 plánovaná výstavba vodného diela Slatinka. Jeho potreba nebola dodnes jednoznačne preukázaná a výstavba sa dodnes nezačala. VD Slatinka by v prípade realizácie zatopilo cca 266 hektárov, jeho zásobný objem by bol 27,4 mil. m3 a výška hrádze by dosahovala 34 metrov. Jeho realizáciou by bolo zničené 12 kilometrové údolie rieky Slatiny, úplne zatopená obec Slatinka a narušené štyri, z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií. Vodné dielo Slatinka by malo nadlepšovať prietoky Hrona v suchých obdobiach a zásobovať úžitkovou vodou odberateľov na dolnom toku Hrona. Existuje však viacero ekonomicky i ekologicky efektívnejších alternatív, ktoré by zabezpečili potrebnú vodu i pomohli narušenej krajine na dolnom Pohroní. Zostáva nám preto veriť, že jedinečné údolie, ktorým ste teraz prešli, zostane zachované aj pre budúce generácie.

Tu si stiahnite v .pdf Sprievodcu po náučnom chodníku

 

Prírodné hodnoty údolia rieky Slatina medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou

Údaje o prírodných hodnotách, ako aj označenie biocentier a biokoridorov pochádzajú z platného Regionálneho systému územnej stability (2015), ktorý je schválený Okresným úradom vo Zvolene a je dostupný TU.

Biocentrum regionálneho významu Údolie Slatiny (RBc6)

Rozloha 468,7 ha, v k.ú.: Môťová, Slatinka, Zvolenská Slatina

Biocentrum prináleží do geomorfologického celku Zvolenská kotlina (podcelky Zvolenská pahorkatina a Slatinská kotlina), rozprestiera sa v nadmorskej výške 310–410 m n.m. Jadro biocentra tvorí PP Pyramída a PR Prosisko. Predstavuje rôzne typy biotopov viazaných na údolie meandrujúceho toku Slatina a priľahlé svahy medzi vodnou nádržou Moťová a Zvolenskou Slatinou v dĺžke 8 km. Ide o komplex vodných, litorálnych, močiarnych, lúčnych a lesných biotopov.

Lesné porasty predstavujú 24 % rozlohy biocentra, z nich ide predovšetkým o hospodárske lesy, menšiu rozlohu zaberajú ochranne lesy (20 ha, t.j. 4,2 % z rozlohy biocentra). Z hľadiska výskytu zachovalých lesných typov biotopov v okrese Zvolen je biocentrum významné pre lužne lesy a to predovšetkým komplex biotopov Vŕbovo-topoľových lužných lesov (Ls1.1) a Podhorských jelšových lužných lesov (Ls1.3), ktoré nie sú zaradene do lesných pozemkov. Zachovalé ukážky tohto komplexu biotopov sa zachovali v údolí Slatiny s výnimkou intravilánu Slatinky. Obdobne lesy nájdeme v okrese Zvolen už len v nive Neresnice, ostatne zvyšky hlavne pri Hrone sú už výrazné negatívne ovplyvnene antropickou činnosťou, a to predovšetkým nepriamo cez rozšírenie inváznych neofytov, ale aj priamo úpravou tokov a ich brehov. Biocentrum sa vyznačuje aj významnými a zachovalými lesnými biotopmi Lipovo-javorových sutinových lesov (Ls4), ale predovšetkým Dubovo-hrabových lesov karpatských (Ls2.1). Okrem lesov v prírodnej rezervácii Prosisko a v prírodnej pamiatke Pyramída je niekoľko zachovalých ukážok dubovo-hrabových lesov karpatských aj na južne orientovaných svahoch nad nivou Slatiny, prakticky pozdĺž celého toku biocentra, okrem intravilánu Slatinky.

Nelesné biotopy v tomto biocentre reprezentujú pestrú mozaiku spoločenstiev od vodných, cez vlhkomilne, mezofilné až po xerotermné. Mimoriadny význam v biocentre majú predovšetkým vodne biotopy viazané na prirodzene meandrujúci tok Slatiny, kde sa vyskytujú dva typy európsky významných biotopov. Ide o biotop Vo2 - Prirodzene eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion, v ktorom dominujú žaburinka menšia (Lemna minor) v pomaly tečúcich častiach toku alebo v častiach so stojatou vodou (hlavne v oblasti Krpele), miestami červenavec plávajúci (Potamogeton natans) a najčastejšie zastúpený je stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum). Druhým významným biotopom je Vo4 - Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis so spoločenstvom chránenej močiarky vodnej (Batrachium aquatile) vyskytujúcej sa v celom úseku biocentra.

Na vodný tok sú viazané aj ďalšie mokraďné spoločenstvá, ktoré zaznamenali CVACHOVA, HRIVNAK (2008), formujúce európsky významné biotopy Br2 - Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov s chrastnicou trsťovníkovitou (Phalaroides arundinacea) a ostricou Buekovou (Carex buekii), v ktorých rastie ohrozený druh žltuška lesklá (Thalictrum lucidum) kategória ohrozenosti EN. ďalšími spoločenstvami sú Lk5 - Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, s prevahou mäty dlholistej (Mentha longifolia) a čerkáča obyčajného (Lysimachia vulgaris) v časti Krpele na pravom brehu toku Slatiny a Ra3 - Prechodne rašeliniska a trasoviska uvádzaný na dvoch lokalitách pri Veľkej zákrute, a medzi ľavobrežnou nivou Slatiny a poľnou cestou vedúcou od Ľubického mosta. Obe lokality sú však vzhľadom k druhovým zmenám spôsobeným sukcesnými zmenami v nepriaznivom stave. Národne významný biotop Kr8 - Vŕbove kroviny stojatých vôd s dominantnou vŕbou popolavou (Salix cinerea) osídľuje len bývalé svahové slatinné lúky na ľavom brehu Slatiny, západným smerom od intravilánu obce Slatinka (CVACHOVA A HRIVNAK, ined.). Mozaikovito sú pozdĺž toku v terénnych depresiách zastúpené viaceré vysokobylinné ostrice (najmä ostrica štíhla – Carex acuta) formujúce biotop Lk10 - Vegetácia vysokých ostríc. V záplavových častiach Slatiny sa mozaikovito vyskytuje aj biotop Lk7 - Psiarkové aluviálne lúky, ktorý má čiastočne narušené druhové zloženie najmä v dôsledku antropickej činnosti (poľnohospodárske aktivity v okolí biotopu s následným splavovaním živín z okolitých prihnojovaných lúk), alebo naopak v dôsledku jej absencie, ktorá je indikovaná rôznymi sukcesnými štádiami zarastania. Najhodnotnejší fragment tohto biotopu v lokalite Kuklovo s korunkovkou strakatou (Fritillaria meleagris) v roku 2008 potvrdili CVACHOVA A HRIVNAK (ined.) v počte len 3 kvitnúce jedince. Druhovým zložením aj nárokmi na vodný režim sa tomuto biotopu blíži aj ďalší biotop národného významu Lk6 - Podmáčané luky horských a podhorských oblasti, ktorý reprezentujú najmä porasty so zaružlím močiarnym (Caltha palustris), škripinou lesnou (Scirpus sylvaticus) a ostricou trsnatou (Carex caespitosa).

Najčastejším typom lúčneho biotopu je Lk1 – Nižinné a podhorské kosné lúky. Pasienky prináležia k biotopu Lk 3 – Mezofilné pasienky a spásane luky. Zachovalé pasienky sa nachádzajú len vo vrcholovej časti Sitárky, v okolí poľnohospodárskeho družstva v Slatinke a svahový pasienok na ľavom brehu Ľubice, kde bol nájdený aj chránený červenohlav obyčajný (Orchis morio) (CVACHOVA A HRIVNAK, ined.).

Údolie Slatiny zároveň predstavuje aj hydricko-terestrický biokoridor, ktorým sa z južných časti okresu Zvolen smerom na sever dostavajú termofilne druhy. Biotopy s dobre vyvinutou teplomilnou vegetáciou s prvkami panónskych a mediteránnych spoločenstiev v stredohorských podmienkach nachádzame najmä na lesostepných stanovištiach v oblasti Pyramídy neďaleko obce Slatinka alebo na xerotermných svahoch Sitárky pri obci Zvolenská Slatina.

Rozmanitý charakter biotopov (rieka a brehové porasty, lesy, mokrade, trávne porasty a pasienky s rozptýlenou nelesnou vegetáciou) odráža aj fauna. Charakteristickými su hlavne teplomilnejšie skupiny hmyzu. Z chrobákov sa tu vyskytuje napr. roháč obyčajný (Lucanus cervus), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), roháčik Aesalus scarabaeoides viazané na staré duby. Z motýľov sú charakteristické napr. jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), vidlochvost feniklový (Papilio machaon). Teplomilnosť biocentra dokazuje aj bohatý výskyt modlivky (Mantis religiosa) a 31 druhov rovnokrídlovcov (Orthoptera). Z nich sa vzácne vyskytuje práve v údolných podmáčaných lúkach koník žltopásy (Stetophyma grossum), na mokraďnej vegetácii kobylôčky (Conocephalus fuscus a C. dorsalis), na kroch sedlovka bronzová (Ephippiger ephippiger).

Charakteristickými zástupcami stavovcov sú v rieke ryby, z obojživelníkov napr. skokan štíhly (Rana dalmatina), rosnička zelená (Hyla arborea), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), z plazov užovka stromová (Elaphe longissima), užovka hladká (Coronella austriaca), na skalách jašterica múrová (Lacerta muralis). V území bolo zistených celkom 131 druhov vtákov, z toho 88 hniezdi (Krištin, 2006). K charakteristickým hniezdičom na duboch patria sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sova obyčajná (Strix aluco), výrik obyčajný (Otus scops) myšiarka ušatá (Asio otus), žlna zelená (Picus viridis), ďateľ prostredný (Dendrocopus medius), krutohlav obyčajný (Jynx torquilla), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), vlha obyčajná (Oriolus oriolus). Z cicavcov patria k typickým druhom napr. netopiere, ktoré tu hľadajú potravu a úkryt, napr. raniak malý (Nyctalus leisleri), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), večernica pozdná (Eptesicus serotinus), ucháč sivý (Plecotus austriacus), ďalej mačka divá (Felis silvestris), jazvec lesný (Meles meles), pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius), ďalej vydra riečna (Lutra lutra), z kopytníkov hlavne diviak lesný (Sus scrofa), daniel škvrnitý (Dama dama), muflón (Ovis musimon), srnec lesný (Capreolus capreolus) a jeleň lesný (Cervus elaphus).

 

Genofondová lokalita Krpele a Veľká zákruta (GL69)

Rozloha: 92,1 ha, v k.ú.: Môťová, Slatinka, Zvolenská Slatina

Komplex vodných, litorálnych, močiarnych, lúčnych a lesných biotopov v aluviálnej nive Slatiny na kontakte s Môťovskou priehradou, s ojedinelými fragmentmi podhorských a slatinných jelšín s výskytom niektorých chránených a ohrozených floristických elementov. Lužne lesy v okolí Slatiny nie sú lesnými pozemkami, v podstate ide o samovoľne vzniknutú lesnú vegetáciu bez obhospodarovania.

Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Vŕbovo - topoľové lužné lesy (Ls1.1), Ls1.3 – Jaseňovo jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Ls2.1 – Dubovo-hrabové lesy karpatské a Ls5.1 – Bukové a jedľovobukové kvetnaté lesy (9130), Lk3b - Mezofilné pasienky a spásané lúky (biotop národného významu).

Z významnejších druhov flóry si pozornosť zasluhujú: kriticky ohrozený druh korunkovka strakata (Fritillaria meleagris), ohrozené a zraniteľné druhy žltuška lesklá (Thalictrum lucidum), vemenník dvojlistý (Planthera bifolia), vstavač obyčajný pravý (Orchis morio subsp. morio) . Z ďalších druhov vyskytujúcich sa na lokalite možno spomenúť ostricu trstnatú (Carex caespitosa), papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana), púpava bahenná (Taraxacum palustre) – druh zasluhujúci si pozornosť z regionálneho hľadiska (msc. Cvachova, Haberova, Hrivnak, 1994)

Lokalita je významná ako genofondová lokalita mokradných a lúčnych druhov fauny. Z obojživelníkov sú to napr. skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis); rosnička zelená (Hyla arborea) a plazov užovka obojková (Natrix natrix), užovka fŕkaná (Natrix tesselata). Významný je výskyt mokraďových druhov hmyzu, napr. kobyliek – kobylka krátkokrýdla a močiarna (Conocephalus dorsalis a C. fuscus), koníka žltopáseho (Stethophyma grossum).

Z vtákov sú charakteristické lúčne a trsťové druhy, napr. strnádka trsťová (Emberiza schoeniclus), trsteniarik obyčajný a malý (Acrocephalus palustris a A. schoenobaenus), zo vzácnejších lúčnych druhov hlavne chrapkáč poľný (Crex crex), prepelica roľná (Coturnix coturnix), v brehových krovinách svrčiak riečny (Locustella fluviatilis). Na pobrežne drevinové porasty sú viazané napr. vzácne ďateľ prostredný a bielochrbtý (Dendrocopos medius a D. leucotos), v brehoch Slatiny hniezdi napr. rybárik riečny (Alcedo atthis). Z cicavcov sa tu vyskytuje charakteristicky myška drobná (Micromys minutus), zo šeliem napr. lasica hranostaj a lasica obyčajná (Mustela nivalis a M. erminea).

 

Krpele – mokraď národného významu (súčasť genofondovej lokality GL69 a biocentra RBc6 - pozri nižšie)

Mokraď významná z celoslovenského hľadiska významom presahujúca okres, kraj alebo geomorfologicky celok. Špecifické typy mokradi, vzácne alebo neobvyklé na Slovensku a mokrade významné pre zachovanie biologickej a ekologickej diverzity určitej oblasti Slovenska.

 

Genofondova lokalita Meandre rieky Slatiny GL73

Rozloha: 65,0 ha, v k. ú. Slatinka, Zvolenská Slatina

Lokalita predstavuje zaklesnuté skalne meandre rieky Slatiny v dĺžke 2 km nachádzajúce sa 1 km od Zvolenskej Slatiny, na ktoré sa viažu lesné ekosystémy podhorských jelšových lužných lesov (Ls1.3).

Z hľadiska vegetačného krytu je významná pôvodná, sprievodná, pobrežná vegetácia tvorená druhmi ako jelša lepkavá (Alnus glutinosa), vŕba krehká (Salix fragilis) a vodná vegetácia s druhmi močiarka štitovita (Batrachium rhipiphyllum), ježohlav vzpriamený (Sparganium erectum), stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum) (msc.Cvachova, Haberova, Hrivnak, 1994).

Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls1.3 – Jaseňovo-jelšové podhorské lužne lesy (91E0*), Br2 – Horské vodne toky a bylinne porasty pozdĺž ich brehov (3220), Vo4 – Nížinné až horské vodne toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260).

Územie je významné z hľadiska výskytu vzácnych druhov chrobákov, napr. z rodu bystruška (Carabus) bolo zistených 11 druhov, zo zriedkavých uvádzame C. ullrichi, C. schneidleri, z ďalších bystrušiek možno spomenúť Cychrus attenuatus, C. caraboides (Jakuš, 1991).

Celkom zaevidovaných 123 druhov vtákov, z toho 45 hniezdičov, 27 ohrozených a 97 chránených druhov. Medzi významné hniezdiče patri rybárik riečny (Alcedo atthis), potápka mala (Tachybaptus ruficollis), chriašteľ vodný (Rallus aquaticus), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), trsteniarik obyčajný (Acrocephalus palustris), trsteniarik malý (A.schoenobaenus), svrčiak riečny (L. fluviatilis), strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus), vlna obyčajná (Oriolus oriolus), chrapkač poľný (Crex crex), prepelica poľná (Coturnix coturnix), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), dudok chochlatý (Upupa epops), je tu významné hniezdisko 20-25 párov volavka popolavá (Ardea cinerea), za potravou zaletuje bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquila pomarina) (msc. Krištin, 1994, Šteffek, 1994).

 

Biokoridor regionálneho významu Slatina RBk1

Terestricko-hydrický biokoridor Slatiny vedie od hraníc okresu Zvolen západnym smerom meandrujúcim tokom Slatiny naprieč vodnou nádržou Moťová až po sútok Slatiny s Hronom v dĺžke 16 km. Tok Slatiny predstavuje komplex zachovalých ekosystémov (rieka a brehové porasty, lesy, mokrade, travinno-bylinné spoločenstvá s rozptýlenou nelesnou drevinovou vegetáciou) s bohatým druhovým zastúpením fauny a flóry a biotopov mnohých chránených, vzácnych a ohrozených druhov organizmov. Údolie Slatiny zároveň predstavuje aj biokoridor, ktorým sa z nižšie položených časti okresu Zvolen smerom na sever a východ dostavajú termofilne druhy.

 

Biokoridor regionálneho významu Bakova jama - Slatina RBk6

Terestrický biokoridor vedie v dĺžke 6 km smerom z biocentra Bakova Jama juhovýchodným smerom prevažne poľnohospodárskou krajinou východne od Lieskovca a lokalitou Pastierka, kde sa jeho smer mení na juhozápadný až k biocentru Údolie Slatiny.

 

Virtuálna prechádzka údolím rieky Slatina je TU.

Prechádzka náučným chodníkom Údolím rieky Slatina (youtube)