Cieľom prioritného a dlhodobého projektu je záchrana a oživenie dedinky Slatinka a zároveň presadenie alternatív ku kontroverznej stavbe vodného diela, ktoré je plánované medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou už viac ako 50 rokov. Pri týchto aktivitách spolupracujeme so Spoločnosťou priateľov Slatinky, ktorá združuje pôvodných obyvateľov dedinky, ich potomkov a priateľov dedinky.
Pripomienkujeme dokumenty, ktoré sa týkajú využitia údolia rieky Slatina medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou (územné plány, programy pre hospodársky rozvoj, strategické a iné dokumenty). Autoritám, ktoré rozhodujú o území na miestnej, regionálnej a národnej úrovni poskytujeme informácie o prírodných, sociálnych a ďalších hodnotách lokality, alternatívach k VD Slatinka a ďalších dôležitých skutočnostiach.
Spolu s ľuďmi žijúcimi v Slatinke a s potomkami pôvodných vlastníkov organizujeme Stretnutie rodákov, staráme sa o čistotu verejných priestorov aj cintorína, v budove bývalej školy sme vytvorili miesto pre environmentálne vzdelávanie a výchovu detí a mládeže, ale aj členov a sympatizantov mimovládnych organizácií. Vydávame občasník "Hlásnik" s informáciami o aktuálnych akciách v Slatinke.
Staráme sa o náučný chodník Údolím Slatiny, ktorý vedie zo Zvolena do Slatiny a späť. V Slatinke je prepojený s ďalším chodníkom do Zvolenskej Slatiny. O tento chodník sa starajú skauti. Chodníky sprevádzajú po cenných miesta v údolí zachovalej rieky, ukazujú chránené druhy rastlín a živočíchov, informujú o zaujímavých spoločenstvách územia.
TU si stiahnite sprievodcu náučným chodníkom s informáciami o prírodných hodnotách územia
TU si stiahnite chronológiu prípravy kontroverzného VD Slatinka
TU si stiahnite leták so základnými informáciami, prečo sme proti tretej priehrade na rieke Slatina.
Vodné dielo Slatinka, ktoré je plánované viac ako 50 rokov medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou na rieke Slatina, by malo zatopiť 12 km dlhé údolie s cennými biotopmi a ojedinelými prírodnými spoločenstvami. Zničená by mala byť aj dedina Slatinka, ktorá stále existuje aj napriek veľmi tvrdej dlhoročnej stavebnej uzávere (zrušená súdom v r. 2001). VD Slatinka by mal budovať štát za verejné zdroje. Účel tejto stavby sa ale stále mení, vie sa v podstate iba to, že by malo ísť o akumulačnú priehradu s objemom cca 27 mil. m3 úžitkovej vody. Ani investor (Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava) však stále nevie, kto by mal čerpať vodu z tejto nádrže, kto by mal znášať náklady na jej výstavbu a z akých zdrojov, ani koľko by vôbec výstavba stála.
V r. 2006 investor uvádzal, že VD Slatinka by mala slúžiť pre nadlepšovanie prietokov Hrona najmä v súvislosti s odbermi chladiacej vody po dobudovaní 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce v prípadoch klimaticky (hydrologicky) suchých období. V tom istom čase prevádzkovateľ JE Mochovce ale opakovane deklaroval, že na prevádzku elektrárne nie je potrebné vybudovanie VD Slatinka. Na tomto stanovisku trvá JE doteraz.
VD Slatinka, hoci existuje iba vo forme „čiar v mape“, už odčerpala z verejných zdrojov viac ako 10 mil. EUR (290 mil. SK) a takmer 60 rokov obmedzuje využívanie celého údolia medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou. Relevantná diskusia o potrebe VD Slatinka a o financovaní jej prípravy resp. výstavby z verejných zdrojov začala v podstate až v r. 2004, keď vtedajší minister životného prostredia SR požiadal o vyjadrenie ministra hospodárstva a ministra pôdohospodárstva k záujmu ich rezortov o VD Slatinka. Obaja ministri potvrdili, že na výstavbe VD Slatinka sa nebudú podieľať, lebo subjekty spadajúce pod ich rezort túto stavbu nepotrebujú. Obdobne sa k potrebe VD Slatinka vyjadril aj ENEL (JE Mochovce), ako potenciálny odberateľ vody z VD Slatinka. Keďže všetky vyjadrenia boli negatívne a nikto sa nevyjadril, že potrebuje vodu z VD Slatinka resp. sa bude podieľať na príprave a výstavbe tejto priehrady, následne bola VD Slatinka pri spracovaní Koncepcie vodného hospodárstva SR do r. 2015 z tohto rezortného dokumentu vylúčená.
Bohužiaľ, po r. 2006 začal investor podnikať kroky na znovuoživenie projektu a názor na potrebu a aktuálnosť výstavby VD Slatinka zmenilo aj Ministerstvo životného prostredia SR, hoci neexistujú žiadne nové stanoviská ministerstiev a ENEL opätovne potvrdil, že VD Slatinka nemá súvis s dostavbou 3. a 4. bloku JE Mochovce. V r. 2009 vydalo ministerstvo životného prostredia stanovisko z posudzovania vplyvov VD Slatinka na životné prostredie, v ktorom odporučil priehradu na výstavbu. Z dôvodu, že bol posudzovaný iba variant VD Slatinka a počas procesu posudzovania boli porušené viaceré zásady informovania a účasti verejnosti, podalo Združenie Slatinka a niekoľko desiatok občanov a mimovládnych organizácií podnet na súd na preskúmanie tohto stanovisko. Do dnešného dňa súdne konanie nebolo ukončené.
Ešte neexistujúce VD Slatinka prináša už dnes regiónu Zvolena nemalé problémy - plánovaná priehrada desaťročia obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky, už v polovici päťdesiatych rokov bolo rozhodnuté o likvidácii blízkej dedinky Slatinka, čo sa podarilo zvrátiť až v r. 2001 rozhodnutím súdu o zrušení stavebnej uzávery v údolí. Majitelia chát v plánovanej oblasti zátopy pri VN Môťová nemohli dlhé roky legálne svoje nehnuteľnosti opravovať a dokonca ani predať. Riadne užívanie nehnuteľností v plánovanej zátopovej oblasti nie je prakticky možné ani dnes. Plány na výstavbu vodného diela bránia vyhláseniu minimálne štyroch chránených území (prírodné rezervácie) a legislatívnej ochrane lokalít chránených rastlín a živočíchov.
V prípade realizácie priehrady by došlo k zatopeniu 266 ha. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny, ktoré je na Slovensku už posledným meandrujúcim stredohorským údolím nedotknutým dopravnými stavbami a produktovodmi. V zátopovom území by zanikli alebo by boli vážne narušené minimálne štyri, z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné prírodné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií. Výstavbou priehrady by došlo k likvidácii biokoridoru regionálneho významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia. Z ekonomického hľadiska by výstavba priehrady znamenala odčerpanie finančných prostriedkov, ktoré chýbajú v iných rezortoch a ktoré by mohli byť využité efektívnejšie.
VD Slatinka by mohlo znamenať pre Zvolen aj ďalšie negatívne pôsobenie - zvýšenie počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršenie možností rekreácie na VN Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a naopak teplejšej vody v zime, kolísanie vody v nádrži a odhaľovanie blatistých brehov najmä v lete (zápach, hmyz). Niektoré negatívne vplyvy sú štatisticky vyhodnotené ako „prípustné", iné nie sú zhodnotené vôbec.
Štát je podľa platných zákonov povinný zisťovať a hodnotiť stav povrchových vôd, čo znamená o. i. porovnávať nároky na odbery s využiteľným množstvom vody. Jednoznačnou celospoločenskou prioritou (prvým nárokom) je potreba vody nutná na zachovanie ekologických požiadaviek (tzv. minimálny bilančný prietok). Až keď štát zistí, že rozsah platných oprávnení na odbery vody po odčítaní minimálneho bilančného prietoku je alebo by mohol byť vyšší ako prietoky v profile, prichádzajú na rad otázky, ako túto situáciu riešiť:
a) štát môže vytvárať tlak na odberateľov vody, aby jej potrebu riešili vo vlastnej kompetencii. Aj vydané a platné rozhodnutia na odbery vody v zmysle zákona o vodách nezaručujú odbery v plnej výške. Teda, výstavbu VD Slatinka môžu realizovať súkromní investori, ktorých potreba vody vyvoláva riziko sezónneho nedostatku vody na dolnom Hrone, ale nie štát z verejných zdrojov, pretože prvoradá celospoločenská priorita, bez odberov vody súkromných investorov z Hrona, bude zachovaná aj bez výstavby VD Slatinka. Stavba VD Slatinka teda nemôže byť verejnoprospešnou, pretože spoločnosť ju nepotrebuje, potrebujú ju odberatelia v okrese Levice (a aj ich nároky sú spochybňované, pretože sa napr. ráta s veľkým rozširovaním závlah, hoci dlhodobá situácia na Slovensku je opačná)
b) druhou možnosťou je regulácia prietokov - a tu zas prichádzajú do úvahy dve možnosti - buď plošné regulačné opatrenia v povodí alebo technické regulačné opatrenia - výstavba nádrže. Ak by bola realizovaná výstavba nádrže s objemom niekoľkokrát presahujúcim dnešné skutočné nároky na vodu, je nutné zvážiť, koľko budú schopní platiť odberatelia vody a či si radšej nebudú budovať vlastné malé a lacné zdroje vody alebo nepremiestnia výrobu niekde, kde je voda lacnejšia resp. je jej dostatok.
V prípade VD Slatinka ale vznikol opačný postup - priehrada bola v odvetvovej koncepcii vodného hospodárstva už 50 rokov a aj keď v dnes platnej koncepcii do r. 2015 už nie je, stále sa hľadajú dôvody, kto, prečo a pre koho by ju mal postaviť - ale vždy sa naťahuje ruka iba pre verejné zdroje. Už tridsať rokov sa uvádza, že VD Slatinka bude postavená v časovom horizonte 5 – 10 rokov a zotrvačnosťou sa hovorí o verejnejprospešnosti stavby. Ak potrebuje vodu súkromný investor či jadrová elektráreň Mochovce pod Levicami, nech si ju zaplatí.
Druhou dôležitou skutočnosťou je, že dnes platné povolenia na odbery vody a reálne odbery vôd sú oveľa nižšie. Je otázne, ako často a či vôbec by niekedy bol zásobný objem nádrže (napr. VD Slatinka) použitý, pretože bol vypočítaný pre doteraz nerealizované teoretické odbery a pre extrémne suchý rok 1947.
Odpoveď na túto základnú otázku je bohužiaľ neznáma, resp. investor uvádza nereálnu cenu výstavby VD Slatinka - dôsledkom môže byť predraženie stavby, neustále "ťahanie" verejných zdrojov na rozostavanú priehradu a viazanie investícií.
V dokumentácii, ktorú predložil investor (Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava) na konci roku 2012 stavebnému úradu chýba akákoľvek zmienka o nákladoch na výstavbu priehrady. Podľa posledných oficiálnych údajov z r. 2009 by mala výstavba VD Slatinka stáť cca 80 mil. € (cca 2,5 mld. Sk). Pritom už v r. 1997 pri výkone štátnej expertízy upozorňovalo ministerstvo výstavby investora na nereálnosť tej istej sumy 2,5 mld. Sk a v r. 2001 investor aj ministerstvo pôdohospodárstva niekoľkokrát verejne uvádzali cenu 3, 6 mld. Sk. Od r. 2003 sa oficiálne údaje vracajú späť k číslu 2, 5 mld. Sk a od r. 2007 dokonca klesajú na 2,2 mld. Sk a to napriek tomu, že v posledných rokoch vďaka zreálneniu a úpravám cien stavebné práce nezlacneli, práve naopak. Nie je známe, aká bude konečná suma potrebná na výstavbu a prevádzku VD Slatinka a kto bude tieto nároky znášať.
Aj skúsenosti s inými vodnými dielami (VD Gabčíkovo, VD Žilina) ukazujú, že investorom pôvodne uvádzané ceny stavieb boli niekoľkonásobne prekročené. Len v r. 2004 štátny rozpočet sanoval splácanie úrokov a istiny dlhov Vodohospodárskej výstavby š. p. Bratislava vo výške takmer 600 mil. Sk. Dlho očakávaná transformácia tohto podniku, s ktorým sa spája netransparentné zaobchádzanie s verejnými zdrojmi, zatiaľ nie je uvedená do praxe.
Úžitky z VD Slatinka budú mať súkromní investori, ale na jej financovaní sa nebudú podieľať buď vôbec alebo len veľmi malou čiastkou. Zdroje EÚ na tento účel zatiaľ nemôžu byť čerpané. Prioritou rezortu životného prostredia je plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z prístupovej zmluvy k EÚ, teda najmä čistenie odpadových vôd, výstavba vodovodov a ďalšie prioritné úlohy. Investor VD Slatinka nie je ani určený v skupine oprávnených prijímateľov v operačnom programe ŽP.
Opodstatnenosť využitia verejných financií na výstavbu VD Slatinka mala byť skúmané v rámci štátnej expertízy - tá však bola robená iba podľa návrhu zákona a jej výsledok tým, že nespĺňa náležitosti stanovené zákonom o verejných prácach spochybňuje samotné opodstatnenie verejného financovania stavby.
Podľa zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach je verejnou prácou činnosť na prípravu a uskutočňovanie stavby financovanej celkom alebo z časti z verejných financií, pričom takýmito financiami sa rozumejú napr. aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. Výsledok expertízy tzv. protokol o výkone štátnej expertízy je záväzným podkladom na ďalšie etapy prípravy a uskutočňovania verejných prác. Vodohospodárska výstavba síce v r. 1997 prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva SR predložila stavebný zámer stavby Vodného diela Slatinka na posúdenie štátnou expertízou, ale jej výsledok nespĺňa zákonom stanovené náležitosti ani cieľ celej expertízy podľa § 10 ods. 1 zákona o verejných prácach "zhodnotiť optimálne využitie verejných investícií pri financovaní verejnej práce".
Rok 1997 bol z hľadiska výkonu štátnej expertízy overovacím obdobím, ale iba pre stavby, ktoré boli v pokročilom štádiu prípravy a k vydaniu územného rozhodnutia či stavebného povolenia by v každom prípade došlo pred schválením zákona o verejných prácach. Vodné dielo Slatinka napriek konštatovaniu stavebníka, ale takouto stavbou nebolo o. i. iného aj preto, že stavba nebola v príslušnej územnoplánovacej dokumentácii potrebnej pre vydanie územného a stavebného povolenia. To sa ukázalo aj neskôr, pretože k ďalšej etape prípravy verejnej práce - podaniu žiadosti o vydanie územného rozhodnutia došlo až v decembri 2001 (konanie bolo zastavené), opätovne v polovici r. 2003 (konanie bolo zastavené) a v r. 2007 (konanie bolo zastavené). Vodohospodárska výstavba š. p. teda nebola v časovom strese a mohla dať stavebný zámer VDS riadne posúdiť štátnej expertíze v súlade so zákonom č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach.
V každom prípade je ale z uvedeného zrejmé, že Protokol o výkone štátnej expertízy VDS z r. 1997 nemôže byť relevantným záväzným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia ako ďalšej etapy prípravy a realizácie verejnej práce podľa zákona č. 254/1998 Z. z., pretože nebol vydaný podľa zákona a nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom. Toto skonštatovala aj Generálna prokuratúra SR v liste zo dňa 26. 2. 2004.
Analýza návratnosti vynaložených investícií na výstavbu VD Slatinka predložená investorom, ktorá ráta s nákladmi 2,5 mld. Sk (ktoré považujeme za úplne nereálne, keďže sú rovnaké už 12 rokov!), hovorí o návratnosti investícií v čase 15 – 20 rokov, ale pri cene úžitkovej vody takmer 20 Sk/m3, ktoré by museli platiť všetci odberatelia, teda aj štát za vodu, ktorá by mala ostať v toku Hrona! (pozn. dnes neplatia za úžitkovú vodu na závlahy ani poľnohospodári, v zmysle zákona o vodách). Ak by sme rátali so súčasnou cenou úžitkovej vody 1,90 Sk/m3, návratnosť investície aj po započítaní ďalších ostatných benefitov, je 466 rokov. To, že takúto stavbu chce stavať iba štát, žiaden súkromný investor, netreba ani komentovať. Ak by boli do prepočtu návratnosti investícií uvažované aj ceny za zničenie cenných biotopov rastlín a živočíchov, ďalej ceny majetkového vysporiadania v k. ú. Slatinka a ďalšie sumy, návratnosť by bola ešte horšia.
