Cieľom prioritného a dlhodobého projektu je záchrana a oživenie dedinky Slatinka a zároveň presadenie alternatív ku kontroverznej stavbe vodného diela, ktoré je plánované medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou už viac ako 50 rokov. Pri týchto aktivitách spolupracujeme so Spoločnosťou priateľov Slatinky, ktorá združuje pôvodných obyvateľov dedinky, ich potomkov a priateľov dedinky.
Pripomienkujeme dokumenty, ktoré sa týkajú využitia údolia rieky Slatina medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou (územné plány, programy pre hospodársky rozvoj, strategické a iné dokumenty). Autoritám, ktoré rozhodujú o území na miestnej, regionálnej a národnej úrovni poskytujeme informácie o prírodných, sociálnych a ďalších hodnotách lokality, alternatívach k VD Slatinka a ďalších dôležitých skutočnostiach. Spolu s ľuďmi žijúcimi v Slatinke a s potomkami pôvodných vlastníkov organizujeme Stretnutie rodákov, staráme sa o čistotu verejných priestorov aj cintorína, v budove bývalej školy sme vytvorili miesto pre environmentálne vzdelávanie a výchovu detí a mládeže, ale aj členov a sympatizantov mimovládnych organizácií. Vydávame občasník "Hlásnik" s informáciami o aktuálnych akciách v Slatinke. Staráme sa o náučný chodník Údolím Slatiny, ktorý vedie zo Zvolena do Slatiny a späť. Sprevádza po cenných miestach v údolí zachovalej rieky, ukazuje chránené druhy rastlín a živočíchov, informuje o zaujímavých spoločenstvách územia.
TU si stiahnite sprievodcu náučným chodníkom s informáciami o prírodných hodnotách územia
TU si stiahnite chronológiu prípravy kontroverzného VD Slatinka
TU si stiahnite leták so základnými informáciami, prečo sme proti tretej priehrade na rieke Slatina.
Vodné dielo Slatinka, ktoré je plánované viac ako 70 rokov medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou na rieke Slatina, malo zatopiť 12 km dlhé údolie s cennými biotopmi a ojedinelými prírodnými spoločenstvami. Zničená mala byť aj dedina Slatinka, ktorá stále existuje aj napriek veľmi tvrdej dlhoročnej stavebnej uzávere (zrušená súdom v r. 2001). VD Slatinka mal budovať štát za verejné zdroje. Účel tejto stavby sa ale stále mení, vie sa v podstate iba to, že by malo ísť o akumulačnú priehradu s objemom cca 27 mil. m3 úžitkovej vody. Ani investor (Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava) však stále nevie, kto by mal čerpať vodu z tejto nádrže, kto by mal znášať náklady na jej výstavbu a z akých zdrojov, ani koľko by vôbec výstavba stála.
V r. 2006 investor uvádzal, že VD Slatinka by mala slúžiť pre nadlepšovanie prietokov Hrona najmä v súvislosti s odbermi chladiacej vody po dobudovaní 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce v prípadoch klimaticky (hydrologicky) suchých období. V tom istom čase prevádzkovateľ JE Mochovce ale opakovane deklaroval, že na prevádzku elektrárne nie je potrebné vybudovanie VD Slatinka. Na tomto stanovisku trvá JE doteraz.
VD Slatinka, hoci existuje iba vo forme „čiar v mape“, už odčerpala z verejných zdrojov viac ako 10 mil. EUR a takmer 70 rokov obmedzuje využívanie celého údolia medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou. Relevantná diskusia o potrebe VD Slatinka a o financovaní jej prípravy resp. výstavby z verejných zdrojov začala v podstate až v r. 2004, keď vtedajší minister životného prostredia SR požiadal o vyjadrenie ministra hospodárstva a ministra pôdohospodárstva k záujmu ich rezortov o VD Slatinka. Obaja ministri potvrdili, že na výstavbe VD Slatinka sa nebudú podieľať, lebo subjekty spadajúce pod ich rezort túto stavbu nepotrebujú. Obdobne sa k potrebe VD Slatinka vyjadril aj ENEL (JE Mochovce), ako potenciálny odberateľ vody z VD Slatinka. Keďže všetky vyjadrenia boli negatívne a nikto sa nevyjadril, že potrebuje vodu z VD Slatinka resp. sa bude podieľať na príprave a výstavbe tejto priehrady, následne bola VD Slatinka pri spracovaní Koncepcie vodného hospodárstva SR do r. 2015 z tohto rezortného dokumentu vylúčená.
Bohužiaľ, po r. 2006 začal investor podnikať kroky na znovuoživenie projektu a názor na potrebu a aktuálnosť výstavby VD Slatinka zmenilo aj Ministerstvo životného prostredia SR, hoci neexistovali žiadne nové stanoviská ministerstiev a ENEL opätovne potvrdil, že VD Slatinka nemá súvis s dostavbou 3. a 4. bloku JE Mochovce. V r. 2009 vydalo ministerstvo životného prostredia stanovisko z posudzovania vplyvov VD Slatinka na životné prostredie, v ktorom odporučil priehradu na výstavbu. Následne začalo v r. 2012 územné konanie, ktoré však bolo z dôvodu nečinnosti navrhovateľa ukončená na zásah prokuratúry až v r. 2022.
V r. 2020 vláda Slovenskej republiky v svojom programovom vyhlásení deklarovala záujem zastaviť prípravu vodného diela Slatinka, čo sa pretavilo do znenia príslušnej časti Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 205 (schválená uznesením Vlády SR č. 372 z 1. 6. 2022). Po tomto uznesení bolo údolie rieky Slatina zaradené do siete európsky významných lokalít Natura 2000.
Ešte neexistujúce VD Slatinka prináša už dnes regiónu Zvolena nemalé problémy - plánovaná priehrada desaťročia obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky, už v polovici päťdesiatych rokov bolo rozhodnuté o likvidácii blízkej dedinky Slatinka, čo sa podarilo zvrátiť až v r. 2001 rozhodnutím súdu o zrušení stavebnej uzávery v údolí. Majitelia chát v plánovanej oblasti zátopy pri VN Môťová nemohli dlhé roky legálne svoje nehnuteľnosti opravovať a dokonca ani predať. Riadne užívanie nehnuteľností v plánovanej zátopovej oblasti nie je prakticky možné ani dnes. Plány na výstavbu vodného diela bránia vyhláseniu minimálne štyroch chránených území (prírodné rezervácie) a legislatívnej ochrane lokalít chránených rastlín a živočíchov.
V prípade realizácie priehrady by došlo k zatopeniu 266 ha krajiny. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny, ktoré je na Slovensku už posledným meandrujúcim stredohorským údolím nedotknutým dopravnými stavbami a produktovodmi. V zátopovom území by zanikli alebo by boli vážne narušené minimálne štyri, z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné prírodné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií a vyhlásené územie európskeho významu SKÚEV 4027 Slatina. Výstavbou priehrady by došlo k likvidácii biokoridoru regionálneho významu Slatina a mokrade Krpele, jedinej mokrade národného významu v okrese Zvolen. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia. Z ekonomického hľadiska by výstavba priehrady znamenala odčerpanie finančných prostriedkov, ktoré chýbajú v iných rezortoch a ktoré by mohli byť využité efektívnejšie.
VD Slatinka by mohlo znamenať pre Zvolen aj ďalšie negatívne pôsobenie - zvýšenie počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršenie možností rekreácie na VN Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a naopak teplejšej vody v zime, kolísanie vody v nádrži a odhaľovanie blatistých brehov najmä v lete (zápach, hmyz). Niektoré negatívne vplyvy sú štatisticky vyhodnotené ako „prípustné", iné nie sú zhodnotené vôbec.
Štát je podľa platných zákonov povinný zisťovať a hodnotiť stav povrchových vôd, čo znamená o. i. porovnávať nároky na odbery s využiteľným množstvom vody. Jednoznačnou celospoločenskou prioritou (prvým nárokom) je potreba vody nutná na zachovanie ekologických požiadaviek (tzv. minimálny bilančný prietok). Až keď štát zistí, že rozsah platných oprávnení na odbery vody po odčítaní minimálneho bilančného prietoku je alebo by mohol byť vyšší ako prietoky v profile, prichádzajú na rad otázky, ako túto situáciu riešiť:
a) štát môže vytvárať tlak na odberateľov vody, aby jej potrebu riešili vo vlastnej kompetencii. Aj vydané a platné rozhodnutia na odbery vody v zmysle zákona o vodách nezaručujú odbery v plnej výške. Teda, výstavbu VD Slatinka môžu realizovať súkromní investori, ktorých potreba vody vyvoláva riziko sezónneho nedostatku vody na dolnom Hrone, ale nie štát z verejných zdrojov, pretože prvoradá celospoločenská priorita, bez odberov vody súkromných investorov z Hrona, bude zachovaná aj bez výstavby VD Slatinka.
b) druhou možnosťou je regulácia prietokov - a tu zas prichádzajú do úvahy dve možnosti - buď plošné regulačné opatrenia v povodí alebo technické regulačné opatrenia - výstavba nádrže/nádrží. Ak by bola realizovaná výstavba nádrže s objemom niekoľkokrát presahujúcim dnešné skutočné nároky na vodu, je nutné zvážiť, koľko budú schopní platiť odberatelia vody a či si radšej nebudú budovať vlastné malé a lacné zdroje vody alebo nepremiestnia výrobu niekde, kde je voda lacnejšia resp. je jej dostatok.
V prípade VD Slatinka ale vznikol opačný postup - priehrada bola v odvetvovej koncepcii vodného hospodárstva už 50 rokov a aj keď v dnes platnej koncepcii do roku 2030, ako aj predchádzajúcej do r. 2015 už nie je, stále sa hľadajú dôvody, kto, prečo a pre koho by ju mal postaviť - ale vždy sa naťahuje ruka iba pre verejné zdroje. Už tridsať rokov sa uvádza, že VD Slatinka bude postavená v časovom horizonte 5 – 10 rokov a zotrvačnosťou sa hovorí o verejnejprospešnosti stavby. Druhou dôležitou skutočnosťou je, že dnes platné povolenia na odbery vody a reálne odbery vôd sú oveľa nižšie. Je otázne, ako často a či vôbec by niekedy bol zásobný objem nádrže (napr. VD Slatinka) použitý, pretože bol vypočítaný pre doteraz nerealizované teoretické odbery a pre extrémne suchý rok 1947.
Odpoveď na túto základnú otázku je bohužiaľ neznáma, resp. investor uvádza nereálnu cenu výstavby VD Slatinka - dôsledkom môže byť predraženie stavby, neustále "ťahanie" verejných zdrojov na rozostavanú priehradu a viazanie investícií.
V dokumentácii, ktorú predložil investor (Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava) na konci roku 2012 stavebnému úradu chýba akákoľvek zmienka o nákladoch na výstavbu priehrady. Podľa posledných oficiálnych údajov z r. 2009 by mala výstavba VD Slatinka stáť cca 86 mil. € bez DPH. Pritom už v r. 1997 pri výkone štátnej expertízy upozorňovalo ministerstvo výstavby investora na nereálnosť tej istej sumy (vtedy 2,5 mld. Sk) a v r. 2001 investor aj ministerstvo pôdohospodárstva niekoľkokrát verejne uvádzali cenu 3, 6 mld. Sk. Od r. 2003 sa oficiálne údaje vracajú späť k číslu 2, 5 mld. Sk a od r. 2007 dokonca klesajú na 2,2 mld. Sk a to napriek tomu, že v posledných rokoch vďaka zreálneniu a úpravám cien stavebné práce nezlacneli, práve naopak. Nie je známe, aká bude konečná suma potrebná na výstavbu a prevádzku VD Slatinka a kto bude tieto nároky znášať. Aj skúsenosti s inými vodnými dielami (VD Gabčíkovo, VD Žilina) ukazujú, že investorom pôvodne uvádzané ceny stavieb boli niekoľkonásobne prekročené.
Opodstatnenosť využitia verejných financií na výstavbu VD Slatinka mala byť skúmané v rámci štátnej expertízy - tá však bola robená iba podľa návrhu zákona a jej výsledok tým, že nespĺňa náležitosti stanovené zákonom o verejných prácach spochybňuje samotné opodstatnenie verejného financovania stavby.
Analýza návratnosti vynaložených investícií na výstavbu VD Slatinka predložená investorom, ktorá ráta s nákladmi cca 86 mil. € (vtedy 2,5 mld. Sk), hovorí o návratnosti investícií v čase 15 – 20 rokov, ale náklady za odber úžitkovej vody by museli platiť všetci odberatelia, teda aj štát za vodu, ktorá by mala ostať v toku Hrona! Ak by sme rátali so bežnou cenou úžitkovej vody, návratnosť investície aj po započítaní ďalších ostatných benefitov, je 466 rokov. To, že takúto stavbu chce stavať iba štát, žiaden súkromný investor, netreba ani komentovať. Ak by boli do prepočtu návratnosti investícií uvažované aj ceny za zničenie cenných biotopov rastlín a živočíchov, ďalej ceny majetkového vysporiadania v k. ú. Slatinka a ďalšie sumy, návratnosť by bola ešte horšia.