Prečo hovoríme NIE priehrade Slatinka

 

Na konci r. 2023 a začiatku r. 2024 zaznela zo strany ministra životného prostredia opakovane informácia o "obnovení konania" a je nanovo otváraná otázka výstavby vodného diela Slatinka. Právne a legislatívne sa síce nič nemení (ochrana územia v rámci siete Natura, Vodný plán, Koncepcia vodnej politiky atď.), ale napriek tomu pozorne situáciu sledujeme.

Stručné argumenty, ktoré navrhujeme pánovi ministrovi zvážiť pri diskusii o tomto projekte:

1) projekt vodného diela Slatinka vznikol v r. 1954. Jeho účel sa neustále menil - od zámeru zásobovať rozrastajúci sa priemysel úžitkovou vodou, cez rekreáciu, protipovodňovú ochranu, výrobu elektriny v malej vodnej elektrárni, zámer nadlepšovať prietoky rieky Hron, zásobovať vodou jadrovú elektráreň Mochovce až po odbery pitnej vody, odbery vody na závlahy poľnohospodárskej pôdy a adaptáciu na zmenu klímy. Meniť teplotu vody v Hrone výstavbou VD Slatinka je nové (a priznávame, že veľmi prekvapujúce) zdôvodnenie. Veríme, že existujú prepočty, ktoré analyzujú príčiny vysokej teploty vody v Hrone a porovnávajú rôzne spôsoby riešenia tohto problému. Je možné, že vodné dielo Slatina sa ukáže ako najlepšie riešenie - odpoveď na túto otázku určite dá posúdenie návratnosti investície, vplyvov na miestnu komunitu aj prírodu. Veríme, že vláda SR ani ministerstvo životného prostredia nebudú takéto vážne štúdie a analýzy tajiť pred tými, ktorých sa to týka - obyvateľmi Slatinky a okolia.

2) argument, že jadrová elektráreň (JE) Mochovce spotrebuje všetku vodu z Hrona na chladenie reaktorov, nie je nový. Už v roku 1979 v materiáloch pre Predsedníctvo vlády Slovenskej socialistickej republiky sa uvádza, že vodné dielo Slatinka by mohlo slúžiť ako zdroj technologickej vody pre piaty blok Mochoviec (s výkonom 1000MW) a závlahy v rozsahu 35 400 ha. Vtedajšie výpočty samozrejme už dnes neplatia. A zmenila sa aj spoločenská a ekonomická situácia a štát už nemôže len tak "sanovať" z verejných zdrojov negatívne dopady výroby energie (väčšinovo) súkromnou firmou Slovenské elektrárne. Navyše, JE Mochovce opakovane tvrdia, že pre svoju prevádzku VD Slatinka nepotrebujú a nebudú sa podieľať na jej príprave, prevádzke ani financovaní. Veríme, že sa tieto otázky vyjasnia - a ak sa potvrdia negatívne vplyvy prevádzky JE Mochovce na rieku Hron, alebo sa naozaj potvrdí, že voda v Hrone je príliš teplá na to, aby ju používala JE Mochovce na chladenie, prijme vlastník JE Mochovce najlepšie dostupné riešenie po ekonomickej, sociálnej aj environmentálnej stránke. Lebo alternatívy k VD Slatinka existujú, len nikdy neboli dostatočne preskúmané.

3) pravdou je, že vodné dielo Slatinka už bolo naprojektované, dokonca v roku 1988 aj bolo vydané územné povolenie, na základe ktorého zobrali ľuďom v Slatinke a okolí za veľmi nespravodlivých podmienok ich rodné domy a pôdu. Aj keď časť z nich získali miestni v rámci reštitúcií späť, dodnes si platia prenájom v domoch, kde sa narodili a už niekoľkokrát splatili sumu, ktorú za domy dostali (ale tie im nepatria). A práve argument o "vysokom štádiu rozpracovanosti" priehrady bol tým rozhodujúcim, kvôli ktorému sa nevenovala pozornosť iným spôsobom zabezpečenia dostatku vody v povodí Hrona (od zadržiavania vody v krajine, cez nádrž na Malokozmálovskom potoku až po vyčistenie priehrady Veľké Kozmálovce a iných nádrží, ktoré sú v povodí Hrona a sú zanesené sedimentami).

4) nie je pravdou, že prípravu vodného diela Slatinka zrušil jeden podpis predchádzajúceho ministra J. Budaja. O zastavení prípravy vodného diela Slatinka rozhodla Vláda Slovenskej republiky a to dokonca niekoľkými uzneseniami. Urobila tak v situácii, kedy Vodohospodárska výstavba š.p. (investor VD Slatinka) celých 10 rokov neurobila takmer žiaden krok v rámci prípravy stavby.

5) je pravdou, že v r. 2022 bolo v údolí rieky Slatina vyhlásené na 12 km úseku územie európskeho významu SKÚEV 4027 Slatina. Predmetom ochrany je tu vlastná rieka a jej najbližšie okolie. Údolie Slatiny okolo Slatinky je z prírodného hľadiska mimoriadne cenné, čoho dôkazom je fakt, že bolo do siete Natura 2000 navrhované celkom trikrát. Rovnako tak niekoľkokrát sa plánovalo vyhlásenie viacerých lokalít za prírodné rezervácie alebo pamiatky. Až teraz sa dočkalo toto územie ochrany - a to právom. Na relatívne malom území je popísaných 17 typov biotopov európskeho alebo národného významu, je tu mokraď Krpele, jediná mokraď národného významu v celom okrese Zvolen. Vyhlásené chránené územie ani ostatné cenná lokality nebránia obhospodarovaniu a užívaniu krajiny tak, ako boli miestni ľudia zvyknutí celé stáročia.

6) dlhodobo je známe, že náklady na výstavbu VD Slatinka sú uvádzané nereálne a podhodnotené, a doteraz nie je známe, aké by boli skutočné náklady potrebné na výstavbu a prevádzku VD Slatinka. Dôsledkom môže byť predraženie stavby, opakovanie neslávne známeho "ťahanie" verejných zdrojov na rozostavanú stavbu a viazanie investícií, ktoré by bolo možné využiť skutočne na rozvoj regiónov. Vodohospodárskou výstavbou oficiálne udávaná „cena“ výstavby je stále rovnaká od r. 1997, prakticky až dodnes, príp. sa dokonca znižuje (posledne cca 85 mil. eur bez DPH)! Pritom už v r. 1997 pri výkone štátnej expertízy upozorňovalo ministerstvo výstavby investora (Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava) na nereálnosť tejto sumy. Hoci v stavebníctve, ale aj v Slovenskej republike všeobecne dramaticky rástli náklady na pohonné hmoty, materiál a tovary aj služby takmer každý rok, tento nárast sa v prípade nákladov na VD Slatinka neodzrkadlil.

7) problém sezónneho nedostatku vody v oblasti dolného Hrona nie je možné riešiť iba výstavbou vodného diela a vybudovaním zásobného objemu. Reguláciami Hrona a jeho prítokov, odlesňovaním, používaním nesprávnych postupov pri obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy a lesov sa znížila schopnosť krajiny zadržať vodu. Voda z krajiny veľmi rýchlo odchádza a v suchších obdobiach potom chýba a miestami sa prehrieva (najmä tam, kde stojí). Zrýchlením odtoku vody z krajiny sa zrýchlilo aj vymieľanie dna riek a hladina podzemných vôd v ich okolí klesla. Dno Hrona na niektorých miestach kleslo o 2 – 3 metre a voda sa pre brehové porasty a lesy stala nedostupnou. Nadlepšovaním prietokov Hrona z VD Slatinka, ktoré sa nachádza cca 100 km od miesta, kde sú problémy, by sa voda v Hrone zdvihla maximálne o 5 - 20 cm, čo by situáciu vôbec neriešilo. Prepočty vplyvu VD Slatinka na teplotu vody v Hrone neboli zatiaľ realizované resp. zverejnené (ak existujú).

Viac informácií a materiály na stiahnutie o plánovaní priehrady Slatinka, dopadoch tohto kontroverzného projektu aj prírodných hodnotách územia zatiaľ nájdete tu: TU



Ako bola "otvorená diskusia" o VD Slatinka? Po prvý krát znovuoživenie priehrady spomenul pán minister životného prostredia vo videu, ktorého link nájdete naspodu, a v čase od 6:58 do 8:18 hovorí presne od slova do slova toto:

"Prietok začína byť úzky a vy máte potom oveľa menší hydropotenciál vody – hydropotenciál vody je to, čo využívajú elektrárne, ten prietok, z ktorého sa vyrába elektrická energia. Lebo najmä v letných mesiacoch sa vám zužuje ten prietok. Teda my to musíme okamžite riešiť. A druhá vec - máte rieku, ako napríklad Hron, ktorá sa pretepľuje, tá voda, aj kvôli tomuto, kvôli tým sedimentom, len problém je, že tá voda ide do jadrovej elektrárne Mochovce, kde nemôžu mať teplú vodu. A jedno z riešení je – tam je taký projekt, ktorý zastavil jedným svojim podpisom Budaj, výstavba v podstate takého vodozádržného, takej priehrady, ktorá by toto vyriešila, ktorá bola naprojektovaná, všetko, on to jedným podpisom zrušil ... že sa do toho nepôjde, Len problém je, a medzitým že tam mali vyhlásiť Naturu 2000, aby sa to oveľa že komplikovanejšie aby sa to nedalo akoby urobiť. Takže všetky tieto veci ak budú proste zmeniteľné, tak ich zmeníme. Aj som deklaroval Vodohospodárskej výstavbe, že aj túto situáciu na Hrone proste budeme riešiť a dnes, keď je veľmi priaznivá situácia s cenami elektrickej energie, tak Vodohospodárska výstavba má dosť peňazí, aby do týchto projektov išla."

Link na rozhovor ministra životného prostredia: https://www.facebook.com/watch/?v=171318299399350&extid=NS-UNK-UNK-UNK-AN_GK0T-GK1C&ref=sharing

Publikácie

Aktuality